Len čo zaparkujem pri chodníku oproti realitke, zašteká na nás vlčiak... Ema sa psovi prihovorí a upokojí ho.
Na fasáde La Palmy pracuje Karl a tehotná Martha. Letmo sa s nimi pozdravíme a schádzame štrkovou cestičkou k moru, keď za sebou začujem náhlivé kroky a rázne „stop!“.
Karl sa ma nemecky sa pýta, či hľadám robotu... To vieš, že áno...
Treba ručne zoškrabať omietku, aby sa mohla naniesť nová. Steny andalúzskych pôvodných domov sú ako staré dedinské chalupy v mojej país pokryté takzvanou mazanicou - milujem ju pre jej plastickosť, bielobu a pocit domova... Povrch však nie je pravidelný a ostrie dlátka musíte riadne pritláčať, aby ste vybagrovali aj tie najjemnejšie priehlbiny a jamky - ak to neurobíte dôsledne, ostanú po vás ostrovčeky starého materiálu a musíte sa vracať a znova si to poctivo odmakať... Hneď pochopím, prečo tú prácu majiteľ domu zveril nemeckým bezdomovcom – ktorá firma by sa s tým paprala? Bude to robota, podobná reštaurátorským prácam...
Tak takýto materiál odstraňujem z útulnej terasy La Palmy, pár metrov od modravého Mediteránu so štíhlou palmou ako stožiarom lode nad hlavou...
Toto je práca na konci ciest, tam, kde sa končí náš svet !
Martha má problémy so zubom – ich červené obytné autíčko stojí na druhej strane cesty a ona podchvíľou odíde, hľadá v aute lieky od bolesti, ale ja jej pomôcť neviem a tak len makám... Dnes to mám platené.
Strieborné ostrie sa pod tlakom mojich prstov a rúk vrezáva do vrstiev minulosti... Podkladový materiál zábradlia tvorí šedý kameň a ja sa snažím odstrániť všetko, čo svieti do biela... Práca mi ide veselo, veselo spievajú špachtle môjho nemeckého brata a sestry na ceste a spoločný zvonivý zvuk pripomína radostnú pesničku...
Ema chce pomôcť- urobila by to aj zadarmo, ale Karl jej to rázne zatrhne – ak pracovať, tak len za peniaze, tvrdí traveler a ak za peniaze, tak pod päť euro na hodinu nikde a nikomu!
Je tu roboty minimálne na mesiac... Minimálne mesiac tu budem môcť vyhrávať na špachtľu, prípadne natierať a bieliť nádherne staré andalúzske steny v tesnej blízkosti mne najmilšieho mora na svete!
Tak vám poviem, nemusíte vystúpiť z Antilúzie, ani keď makáte... Ba naopak – poctivá a koncentrovaná robota vás v nej ľahko udrží...
Vaša špachtľa spieva ako zvonček budhistických mníchov.. Počuje Karl to isté? Po chvíli zistíte, že váš parťák a tentokrát aj bos na vás podozrievavo zameria pozornosť. Príde si vás skontrolovať.
„Gut?“ pýtam sa, aby som ho predišiel. Pýtam sa ho, či robím svoju prácu dobre. Pozrie na mňa a potom zamyslene prejde rukou po obnaženom kameni zábradlia... Prikývne.
„Ubergut - viac, ako dobre....“ fľochne, že nemám pracovať tak zanietene.
Za päť euro na hodinu robím nadprácu... Nemusím oškrabovať celkom dočista a tak poctivo...
Uvedomujem si, že koncentrovanou prácou zvládam veľké plochy zábradlia za oveľa kratší čas ako oni dvaja dohromady... A pritom rytmus ktorý vytváram dáva práci zvláštnu radostnosť a švih...
Nebudem však dráždiť svojho nového parťáka a prispôsobím sa...
Budem pracovať menej dôsledne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára