El stanco- trafika je postavená na tom najnezmyselnejšom mieste za Taranquillom; priamo v neprehľadnej zákrute a bez parkoviska.
Majiteľka, pomenšia Španielka, rozpráva tak, akoby sa vždy s kýmsi hádala. Aj dnes sa rozčuľuje nad situáciou v španielskych školách; tam, kde chodia jej deti je zo štyristo žiakov rovných sto c u d z i n c o v. A v triede jej dcéry je z dvadsaťpäť žiakov len desať Španielov.
„Ak to takto bude pokračovať, budeme my, Španieli menšinou!“ debatuje so ženou z Taranquilla, pričom hovorí nahlas, aby som to počul aj ja s Payou.
„Budú tu len Arabi, Rumuni, Litovčania a nás vytlačia...“
Zabudla spomenúť nás, „čekos“. Pýta sa ma, či neviem akej viery sú Litovčania - neviem možno protestanti, priznám sa že neviem, a pokrčím ramenami – upokojí ju, keď jej poviem že sú to predsalen kresťania - rozpráva o miestnom farárovi, ktorý sa zúfalo usiluje prerobiť muslimských morros na katolíkov, no akosi sa mu to nedarí... Ešte že tí Litovčania sú kresťania - ale Arabi? Rozlúčime sa a potom poďme, hajde smerom cez Albaricocques, údolím, kde pracujú farební robotníci a impresario, čo nás odmietol, smerom na Rodarquillar a Las Negras…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára