Pescadero je prezývka... Znamená „rybára“, ale tento Gitano rybárom ani zďaleka nie je... Živí sa nakupovaním rýb od miestnych rybárov a „pescaderiou“, to znamená malou reštauráciou s opekanými rybami, ktorú má v centre San José... Už som ho spomínal – spoznali sme ho počas našej dovolenky vo februári a teraz, keď sme prišli s karavanom a zavítali sme do San José, pozval nás na návštevu do svojho domu v Taranquille... Azda si myslel, že sme znova na dovolenke – celkom iste o našej situácii netušil. To, že sme ho stretli práve vo chvíli, keď je naše bezpečné parkovanie v nedohľadne, patrí k jednej z náhod, ktoré píšu náš andalúzsky príbeh: stojí na ceste vedľa svojej dodávky, práve v čase keď sa vlečieme Taranquillom, mieriac do neznáma...
Bolo to v tú nedeľu dopoludnia, keď sme prisľúbili policajtom, že z Cally Higuerry odídeme...
Dážď ustal tak ako aj začal – pozreli sme s Emou na seba a bolo nám jasné, že náš život sa odteraz zmení...
Nemali sme už veľmi na výber – nechceli sme ďalším presunom na pláže Cabo de Gata dráždiť Guardiu Civil... Všetko má svoje hranice – a toto bola hranica, jasne sme to cítili...
S autom, odpojeným od karavanu sme sa vydali znova raz do neznáma...
„Kam teraz?“ opýtal som sa Emy...
Nevedela ani ona. Nevedeli sme nič – bolo nám však zrejmé, že ísť musíme... Na križovatke, kde cesta odbočuje smerom na Taranquillo a medzi inbernarderá a druhým smerom na Las Negras som pribrzdil...
„San Pedro?“ opáčim, lebo som už počul, že sa tam dá prežiť aj po celý rok; sú tam zbytky domov bývalej rybárskej ostady a zrúcaniny arabskej pevnosti, ktoré obývajú mladí pútnici z celého sveta...
Pozrela na mňa nechápavým pohľadom... Bolo jasné, že s našim prívesom
sa tam nijako nedostaneme...
Kde necháme karavan?
Jazdil som cestou pomedzi fóliovníky v smere na Taranquillo a dúfal som, že osud nám prihrá nejaké riešenie, nech je už akékoľvek...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára