streda 20. júla 2011

52. LA PALMA NA KONCI CIEST...

Keď o pár chvíľ uvidím tabuľu, označujúcu Las Negras, radím neutrál.

Vtedy už vidno č i e r n u s k a l u.

Auto zbehne pohodlne a bez spaľovania drahej energie rovno na jedinú hlavnú ulicu v mestečku, tam kde pri realitnej kancelárii obvykle postáva fešák s tmavými fúzikmi, ktorému hovoríme Omaršarif. Tam, kúsok nad reštauráciou „La Palma“, zvykneme parkovať. S Omaršarifom sme sa nikdy nedali do reči a na naše pozdravy neodpovedá. Passa nada...

Vlečiem so sebou otrasnú igelitku, do ktorej sme si vložili dnešný obed a z ktorej sa prerezáva čepeľ kuchynského noža, čo som ho zobral z karavanu. Je tam Santaklaus, Martha a Karl a my sa s nimi musíme stretnúť, keď kráčame peši dolu ulicou smerom k zatvorenej „La Palme“.

Všetci traja rytmicky oškrabujú kovovými murárskymi špachtľami prastarú omietku „La Palmy“. Vyzerá to tak, že Karl mal šťastie a zohnal prácu

Keď kráčame okolo, Martha neprestane robiť, no prekvapí nás nečakane milým pohľadom. Santaklaus, ktorého volali v rodnom Nemecku Jessus, si sadne na múrik oproti reštaurácii, skríži nohy a začne ubalovať porro. Všimnem si, aký má dlhý necht na palci ľavej ruky, zručne nim drví a škriabe „čokoládu“ a zmiešava s tabakom. Nikdy neprestanem obdivovať zručnosť, ako vedia ubaliť porro, dokážu to azda aj so zatvorenými očami či za jazdy, priamo za volantom...

Mlčíme, ako starí známi. Počuť, ako Karl, celý biely od omietky, ťuká kladivkom a Martha šúcha stenu svojou špachtličkou. Zvuk ich murárskych náradí je jediný, čo počuť v Las Negras. Vysoká palma s oholeným kmeňom, ktorá vyrastá z pozemku „La Palmy“ uzatvára obraz a potom už len modrá hradba Stredozemného mora... Koniec ciest.

Pozveme Santaklausa na obed z igelitky. Prudko pokrúti hlavou.

Mám r a m a d a n,“ - povie a sklopí zrak. Ešte stále drží svoj pôst a pred západom slnka nevojde do žiadnej reštaurácie, či baru. A čo to porro, myslím si, ale nehovorím nič. Zrejme vie, čo robí. A tak sa poberieme na pláž...

Dnes v noci bude zatmenie mesiaca“, povie za našimi chrbtami a my prikývneme...









Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára