Potom príde Paco na svojom Citroene Berlingu... Silné dioptrické sklá okuliarov sa mu blýskajú v šikmom poludňajšom slnku, keď pochvalne krúti hlavou - nie, on by nedokázal nacúvať s autom tak ako ja; ísť dopredu, to áno - ale dozadu, to nie... Krúti hlavou, smeje sa bezzubými ústami a opakuje: „...dopredu áno, dozadu nie...“
Vystúpi autoritatívna Gitana s dozadu sčesanými vlasmi, zopnutými a vyzdobenými veľkou umelou kvetinou. Je to Pacova žena - s rukami v bok chvíľu uznanlivo hodnotí našu prácu a potom vojde do domu svojej dcéry Loly.
„Večer urobíme oheň, fuego,“ povie Paya, keď sa zvíta s Pacom. Chce ho pozvať na večierok pri vatre...
„No fuego! Fuego no - oheň nie!“ zamietavo a rázne kýva ukazovákom Paco.
„Porque no?“ pýta sa nevinne Paya.
„Je to zakázané! Prísne zakázané! Kvôli požiarom!“ Obzerá, akoby nás ktosi mohol začuť... Jeho hlas, podobný havraniemu krákoreniu prejde do chrapľavého šepotu: „Oheň sa nemôže zakladať! Hneď je tu polícia...“
„Pescadero povedal, že to mám zapáliť“ opáčim ja.
„Aj keď je Juan môj syn, je to blázon!“ zakončí Paco a poklepe si po čele..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára