le aby som bol spravodlivý; oblasť Níjaru a Gabo de Gata nie sú len pracovným táborom podobné inbernarderos: Parco Natural je zároveň aj jednou z posledných oblastí Španielska, kde na plážach nemožno postaviť hotely, či súkromné vily milionárov – štrkom vysypanými cestami, ktoré zostali takmer nezmenené z čias, keď tadiaľto putovali iba povozy ťahané mulicami ale aj úzkymi a strmými cestičkami ponad more sa dostanete do rajských zátok Media Luna, Monsul, alebo Genoveses... Zátoka San José je síce takmer v strede malého turistického mestečka, ale kamenistá a trochu divoká Calla Higuera vás znova vráti do sveta nádhernej andalúzskej prírody . A Isleta del Morro, potom Playazzo so stredovekou pevnosťou, zátoka v Las Negras s čiernou skalou Cerro Negro s podobou ženskej tváre... A nedostupné San Pedro s jeho pirátskou minulosťou a stálou komúnou novodobých hippies... Tento zabudnutý kraj, ešte pred pár desaťročiami obývaný len pastiermi, rybármi a Gitanos, objavili začiatkom sedemdesiatych rokov ľudia s autokaravanmi, hipisáci a tí, ktorí nenašli miesto v konzumnej spoločnosti konca dvadsiateho storočia... Založili tu tradíciu slobodomyseľného života, ale aj alternatívneho umenia, z ktorého ťaží aj súčasný turistický ruch – nič to zato, že mnohí z pôvodných hipisákov sú dnes majiteľmi autokempingov a penziónov a sú z nich sporiadaní občania poškuľujúci po sociálnom zabezpečení v ich vlastnom penzijnom veku...
V San José na passeu predáva už nová generácia travelerov svoje ručné výrobky – nič to zato, že mnohé z nich sú dovezené z Thajska, či dokonca z Číny, nakúpené vo veľkoskladoch v Madride – turisti chcú ilúziu... A tou je i súčasný život dávnych outsiderov...Dá sa povedať, že turizmus s oblasti Cabo de Gata žije z tejto alternatívnej tradície – tajomné zvesti o tých, ktorí „zostali verní“, kolujú iba o San Pedre...
Do San Pedra sa však autom nedostanete – jediný prístup je z mora, alebo po Rute de los piratos, Pirátskej ceste, ktorá vedie ponad strmé španielske pobrežie a môžete ňou kráčať iba v rade za sebou...
A tak jediný legálny spôsob, ako zaparkovať svoj karavan je – uchýliť sa do kempu; može vás hriať na duši, že jeho majiteľom je bývalý traveler, zakladateľ... A ten – rovnako ako tí, čo vyrábajú umelecké predmety musí platiť dane, odvádzať odvody a tak vás celkom iste zadarmo dnu nepustí...
A tak, keď nás Viecho zo svojho vyhodil, padla pre nás posledná nádej, že si budeme môcť dovoliť pobyt v kempe... Sto euro bolo na to žalostne málo...
A tak sme začali náš okruh po raji... To, koľko sme vždy ostali na jednom mieste nezáležalo však od nás... Bola tu vyššia moc – moc mužov v uniformách guardia civil, španielskej polcíie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára