streda 20. júla 2011

61. SAMI NA CESTE...

Noc pred rybačkou som spal veľmi zle - cez okienko v strope karavanu svietil mesiac v splne a jeho modravú žiaru neoslabilo ani brieždenie.

Napriek tomu, že som sa rozhodol nerobiť si predstavy, ani nádeje o tom, čo nás čaká, rozrušuje ma samotná skutočnosť, že dnes máme nasledovať

neracionálny príbeh, ktorý sa celkom nečakane vynoril z nášho vnútorného ticha na pláži v Las Negras a prišiel k nám v podobe čierneho motorkára. Spomínam si znova na Emin sen o černochovi s bielymi krídlami... Mal nám byť všetko znamením, že sme na hranici dvoch svetov a máme si práve vybrať do ktorého z vlastného rozhodnutia vstúpime?

Ako postupujeme po ceste, pomaly, ale iste zanecháme za sebou svet práce a inbernarderos; svet riadený logikou a racionalitou... Pred nami sa vynára žiarivý svet Antilúzie; skaly popri ceste sú tu zelené a fialové. Nebo je bezoblačné a žiarivé a jemný červenkastý prach sadá na rozhorúčenú a lesklú kapotu audiny. Sme v tichu. Hlavou blúdia už len posledné útržky myšlienok. Medzi nimi obraz energickej majiteľky trafiky, el stanco; spomeniem si, ako si bokom prezerala Payu...

Moja láska má dnes na sebe dlhú šedú sukňu a tričko na ramienkach.

Videl som však nedobrý pohľad majiteľky a jej amigy a vedel som si predstaviť, ako nás /zvlášť Payu/ hodnotia. Španielky jazdia na autách s cigaretou v ruke... Tie, čo vidno na obrazovke televízora u Abuely, pôsobia

na mňa ako chlapi v sukniach... Tie naše moderátorky sú proti Španielkam tintítka, také nežné slovanôčky… Aj Paya bola pred našou cestou krehká... Teraz z nej však vyžaruje čosi nové… Neviem to definovať, ale po dvoch mesiacoch tu dolu to jasne cítim... Čosi sa v nej zmenilo. Bojuje ako chlap. Je slovanskou ženou, je Španielkou a je Gitanou zároveň. Musím jej o tom, čo mi chodí po hlave povedať skôr ako dôjdeme do Rodalquillaru.

Tie ženské v trafike ťa išli zožrať.“

Viem to...“

Ako to vieš?“

Videla som tie ich pohľady...“

Videla? Veď si sa celý čas pozerala kdesi bokom...“

To sa ti zdá... Ja som ich stále sledovala v skle vitríny...“

Do prdele. Ty sa vôbec nezdáš! Nevedel som, že si taká stopárka...“

Nepodceňuj ženské finty, Payo môj...“

Nepodceňujem... Len som si myslel, že už o vás ženách všetko viem...“

To nebudeš vedieť nikdy...“

Si krásna... Vieš o tom?“

Ale aj ty máš na tom zásluhu...“

A si fuerte…“

Ako to myslíš - fuerte…?“

Skrátka si silná.“

Prečo si to myslíš?“

Si silná, lebo si došla so mnou až sem.“

A mala som ostať doma a čakať ťa?“



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára