Príchod Čechov mňa a Emu príjemne prekvapí... Ich jazyk znie pre nás ako krásna hudba...
Prijmem bongo, na ktorom hral predtým Brazílčan a pokúsim sa udrieť na blanu tak, ako ma učil Savarševič... Od prvého úderu to závisí a aj od toho, ako ovládnem svoje vzrušenie z toho, čo má prísť... Závisí to od toho, ako zabudnem na seba a ako odstavím Kontrolóra, ktorý sa ozýva práve v takejto chvíli... Je to, akoby mi sedel za chrbtom a vysmieval sa mi...Viem, že tu je a bude stále – bude dávať mojim činom trvácnosť a silu... Musím mu na túto chvíľu – a na všetky ostatné chvíle určiť jeho pravé miesto...
Gitara hrá na mne a nie ja na nej, bubon bubnuje na mne a nie ja na ňom...
V bubníku je zakliaty uväznený zvuk a ja mu pomáham von podobne ako sochár pomáha tvaru von zo skaly...
Čech s trúbou sa pridáva, potom Basko, ale je tu odrazu veľa vravy... Každý hovorí s každým a každý hrá iné... Zdá sa, že Brazílčan má konflikt so Španielkou... Malá babylónska veža a ja robím to, čo viem, že nie je správne – ako toľkýkrát v živote sa snažím sa veci „prebiť“ silou a intenzitou a tak bubnujem ešte hlasnejšie...
V jednej chvíli zachytím Emin pohľad...Vždy ma vedela stopnúť, no nereagujem a v tej chvíli pocítim dotyk Merlinovej ruky... Dotkne sa poza jej chrbát môjho ramena a ja necítim v tom dotyku nič agresívne, naopak je priateľský a mierny...
„Mucho horses, mucho courses“- povie tou svojou zmesou španielčiny a angličtiny, čomu rozumiem ako „každý kôň ťahá iným smerom“ a pochopím....
Zahanbím sa a odložím požičaný bubník...
Pochopím, že stále opakujem svoju osudovú chybu...Tým, že zvyšujem tlak yvolávam protitlak...
Takto sa veci v Antilúzii neriešia...Vedel som to a predsa som to urobil...
A on to zachytil! Nikto z prítomných to vedome nezaregistroval...V tej chvíli som si uvedomil, že mám do činenia s neobyčajným mužom...
Jeho výzor dobrodruha, užívača života, zhýralého bohéma je povrchom, je maskou, ktorú sa naučil hrať v Ríši Draka z ktorej sa po tridsiatich rokoch putovania bez domova - vymanil... ﻰ Po tom, ako sa napokon Brazílčan definitívne pohádal so svojou španielskou priateľkou sa nálada v jaskyni premenila... Česi sa pobrali spať, zatiaľ čo Basko mienil pokračovať...
Vznikla dišputa o tom, či je naša zábava pre dieťa škodlivá, a či sú energie, ktoré zaplnili malý priestor rušivé... Brazílčan sa prikláňa k druhému názoru, no je v tom sám... Španielka sa do neho pustí, nikto vraj nemá právo riadiť riadiť jej život, ani Brazílčan nie - to ona si návštevu pozvala a sama dobre vie, čo jej dieťa potrebuje!
Rastaman sa všetkým veľmi slušne ospravedlní, že ruší zábavu, ale jeho tento druh hudby jednoducho – znepokojuje... Je to jeho názor a preto ho otvorene hovorí...
Španielôčka spustí krik, načo sa dieťa začne prebúdzať a tak sme vstaneme a vyjdeme z jaskyne von...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára