Zastali sme pod kríkom, ktorého konáre s ružovými kvetmi nám siahali do okien karavanu. Obaja psíci, ktorých sme vzali zo sebou sa okamžite rozbehli po piesku pláže až k moru – cítili sme sa ako dávni traveleri; začiatkom októbra nie je na Monsule veľa áut, ani karavanov, čo má pre nás momentálne výhodu i nevýhodu – výhodu v tom, že sme tu takmer sami, nevýhodu v tom, že sme viacej na očiach Guardia Civil, sporadicky pátrajúcich po tých, čo si ešte stále neuvedomili, že časy voľného parkovania sú už len históriou... Dali nám čas vyše týždňa – občas sme videli ich bielo-zelený tereniak, no akoby si nás nevšímali...
Kúpali sme sa v stále ešte teplom mori, polihovali v jemnom piesku na pláži a jedného neskorého popoludnia sme vystúpili na vŕšok, ktorý bol ako piesočná duna... Zo záveternej strany mora vyzerá ako púšť – je porastený púštnou vegetáciou a pripomenul nám Emin sen; ten, ktorého máme stretnúť prichádza k nám z púšte...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára