streda 20. júla 2011

30. LIMPIADO...

A tak znova naložím tragač a poďme na ramblu!

Keď sa vraciam s prázdnym vozíkom, uvidí ma z otvoreného okna svojho strieborného seata Pescaderova sesternica Xara - tá, čo si farbí vlasy na blond a jazdí vždy s cigaretou v ruke a s autorádiom na plné pecky...

Pozdravia sa s Lolou a obe na mňa chvíľu neveriacky pozerajú. Xara je svojská, akoby do osady nepatrila - je plná energie no nezbližuje sa s cudzími ľahko ako ostatní Gitanos. Prehodí pár slov s Lolou, Pescaderovou

a potom na mňa zakričí:

To bol čí nápad? Pescaderov?“

Nie. To bol náš nápad...“ odpoviem.

Xara vyhodí ohorok z okna, zaradí rýchlosť, kývne Lole na pozdrav a na ramble ostane po nej dozvuk španielskych melódií...

Aby vyšiel môj plán, bude potrebné preložiť klietku...

Joaquim, len čo pochopí, čo chcem, drzo a bez váhania strčí ruku dnu, schmatne vtáka za krídlo a ťahá ho von; kohút sa šklbe a perie lieta v povetrí... Chalani z jeho bandy pridŕžajú klietku, potom ju už prázdnu premiestnia ďalej za céder... Naštartujem a cúvam, Joaquim s kohútom v náručí asistuje, až mám strach, aby som ich oboch neprešiel... Ostatní chlapci pokrikujú a ja sledujem situáciu v bočných zrkadlách – vychádza to medzi karavanom a obrubníkom terasy Abuelinho domu len na milimetre, ale zvládol som to...

A potom už môžem uvoľniť kolesá prívesného vozíka s haraburdím - najprv spod nich vytiahnem poltehly a pomaly, pomaličky, s pomocou chalanov ho posúvam po mierne klesajúcom Pescaderovom pozemku až k ťažnému zariadeniu audiny, ktoré ihneď zapadne do oja káričky...

Joaquim kričí ako pri kohútich zápasoch, chalani sa tešia a ja sadnem za volant a pomaly, pomaličky posúvam vozík popri karavane až na cestu, popred Lolin dom, tých pár posledných metrov na ramblu a tam ku kope, čo ju chce Pescadero večer zapáliť...

Joaquim medzitým znova podkladá pod pneumatiky tehly, aby sa prívesný vozík neposunul dolu a nerozdrvil klietku aj z kohútom. Osemročný chalan to robí bez akýchkoľvek pokynov od nás, dospelých...

Je to čert“, hovoril o ňom Pescadero, keď ho ráno držal okolo pliec - „Je to čert, nič dobré z neho nevyrastie...“ smial sa a maznal sa s ním. Na nás je však Joaquim milý: okamžite vycítil, keď som potreboval pomoc a bol to on, ktorý prišiel na to, ako nadvihnúť klietku a vybrať kohúta... Teraz je kohút aj klietka znova na mieste, prívezný vozík prázdny... Keď pricupitá Toni, osemročná Lolina dcéra, Paya práši portviš a náš plácok je už na nepoznanie...


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára