Večer príde do karavanu Mari-Carmen, pätnásťročné dievča od susedov, ktoré si veľmi obľúbilo Emu... Je sama doma, lebo rodičia odišli so práce... Stará sa o päť mladších súrodencov. Po nociach sa v uličkách Taranquilla začali od istej doby potulovať Arabi a Litovčania... Má z nich strach...
Pred rokom sa tu odohrala vražda, ktorú pripisujú vyrovnávaniu si účtov
ilegálnych prisťahovalcov...
Staré časy sú preč, to vie už aj pätnásťročná Mari-Carmen...
Vo vyčistenom a prestavanom karavane je však teplo a útulne. A Paya praží na panvici päť veľkých rýb, čo sme mali uschované na horšie časy v Abuelinej chladničke... ﻰ
A tak sme v pohode a jeme ryby...
„Levante! Levante! Vstávajte!“ Tontijo tlčie zvonka na karosériu karavanu.
Čo sa deje? Otvorím vrchný diel dverí a vidím ho ako v ráme obrazu. Jasné, ako som mohol zabudnúť! Včera mi ukazoval na prstoch len jeden posledný deň... Dnes je penzia! Píše sa dvadsiaty šiesty november roku dvetisíc tri.
Vyjdem na ramblu a vo vzduchu cítim čosi chladné a svieže, čosi čo mi pripomína moju país...
Prekvapí ma číra viditeľnosť na vzdialené kopce Sierry Alhamilly a v pozadí na modravú Sierra Nevadu: na jej vrcholoch sa jagá čerstvý sneh!
Dnes nás neminie okružná cesta - na privádzači Mediteránskej diaľnice káže Tontijo natankovať benzín za desať euro. V motoreste objednáva ponche a víno tinto verano s kolou a samozrejme zakaždým tapi. A to nie je všetko – keď sa vraciame z Níjaru, káže odbočiť a cez bránu vojdeme do priestoru rozľahlej finky, ktorá patrí jeho amigovi Ramonovi a ktorú stráži buldog priviazaný na koľajničke...
Malý impresário a Milagros nás príjmu v kancelárii finky...
Na stole v jednacej miestnosti je prestreté, na tanieroch nakrájané mäso, víno, fľašky piva...
Som už celý omámený Tontijovým častovaním a len po hodnej chvíli pochopím, že práve máme obchodné rokovanie... Jedná sa o našom karavane...
Ramon sa ma medzi jedlom a pitím opatrne pýta, čo by som za karavan chcel, no na nič nedáva jasnú odpoveď... Robím to tak isto...
Tontijo žiari šťastím – je to on, ktorý sa o nás postará a podľa neho je už obchod hotový a jasný... Ramon je dobrý človek a dobrý priateľ. Ramon má veľké srdce a je veľmi, veľmi dobrý... Nepotrebuje karavan na cesty, ale na bývanie pre robotníkov...
Nakoniec impresário vstane, Milagros s ním a ospravedlní sa, že má veľa práce. A tak si znova podávame ruky, cúvam autom pomedzi jeho fóliovníky, pričom ma až k bráne doprevádza na dlhej koľajničke pripútaný strážny pes...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára