Morros odložia náčinie, narovnajú sa a so záujmom si nás obzerajú. Keď sa pýtame na šéfa, ukážu na vŕšok...
Je tam košiar, aké sú u nás v horských oblastiach. Narazíme na dvoch nebezpečne vyzerajúcich psov a ďalej sa neodvážime. Je tam muž v tibetsky pôsobiacej čiapke špicatého tvaru - andalúzsky pastier, pravý, takí boli v časoch keď všetky cesty juhu boli ako červená a kamenistá hradská za Albaricocques. Má hladkú tvár a je do bronzova opálený.
Zakričím na chlapov, kde nájdem el jefe. Odporučia nás na skupinku roľníkov v diaľke a prestanú nám venovať pozornosť. Zamestnávajú ich ovečky a muž v bielom plášti, zrejme veterinár...
Blatistou cestou jazdíme k stavenisku, ktoré vyzerá ako sklad hospodárskych strojov. Dvaja chlapi opravujú pluh a ja sa ich opýtam na šéfa.
Jeden v zafúľaných montérkach sa narovná a predlaktím si utrie z čela pot. Vyzerá narobený, uťahaný a vôbec sa na nás nepozerá prívetivo. Asi tuší, čo chceme a krátko to s nami vyriadi. Áno, on je majiteľom všetkých týchto pozemkov, tohoto nádherného údolia! Má však dosť svojich ľudí.
Skloní sa k pluhu a pokračuje v práci. Rozprávajú sa a nám už viacej nevenujú pozornosť. Náš človek to zrejme nebude...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára