V rokoch svojej puberty som zakladal pivničné a garážové kapely a po čase z nich zasa odchádzal...To, čo ma vždy odradilo bola nechuť učiť sa interpretácii toho, čo ktosi predo mnou skomponoval... Na úlet do sveta improvizácie je však potrebná – odvaha...
Odvaha čeliť neznámemu priestoru a vlastnej neistote...V tvorbe ste sami a sami letíte do priestoru bez Pravidla... Niet sa čoho zachytiť pretože v končinách, kde sa vybrali ešte nikto pred vami nebol...
A tak sa radšej vraciate k osvedčeným postupom, držíte sa tisíckrát obohraných melódií, donekonečna vylepšujete štýl a pritom len stále dokonalejšie kopírujete cestu kohosi, kto ju už uskutočnil pred vami...
Môj životný príbeh sa vyvíjal nakoniec tak, že som sa nadobro vzdal pokusov s kapelami, neukojený hudobník však vo mne ostal driemať podnes...
Stratil som kontakt s hudobnými trendami, až do času keď som sa na prelome milénia nečakane stretol s mojim Arménom čo putoval ďaleko na východ do republiky Tuva, kde študoval zvyky ľudových šamanov...
Keď som prvýkrát počul jeho hru na violončelo, či upravený ukrajinský cimbal, alebo som ho zažil bubnovať na šamanský bubon, pochopil som, že počúvam to, čo som pred mnohými rokmi, ešte ako tínedžer hľadal... Hudba, ktorú hľadala moja generácia iným smerom, smerom na západ, za Oceánom... Celkom nová hudba, provokatívna a divošsky narušujúca všetky dovtedy zaužívané kánony...
S príchodom Savarševiča nastalo u mňa čosi ako renesancia... Uvedomil som si, že skutočná hudba tu je, bola tu, tlela roky v úkryte, ba skrývala sa celé stáročia... Hudba dávnych predkov v jej pôvodnej čistote, ktorá má teraz technologickú šancu prejaviť sa v celej jej gigantickej sile!
Elektronická revolúcia, technické zdokonaľovanie prenosu a uchovávania dát, stále čistejšia reprodukcia a takmer nekonečné škály nových zvukov priniesli renesanciu výbojov rokov šesťdesiatych... Tentokrát v novej a vyššej oktáve špirály vývoja...
Je tu hudba, ktorá nepozná obmedzení, pretože je s k u t o č n á.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára