Film udalostí môjho života beží spätným chodom a ja pritom vidím že keď sa chlap, ktorého volajú Merlin vydal do sveta, prijali ma práve na vysokú školou - zakiaľ on putoval svetom, ja som vyštudoval, stal som sa profesionálnym scenáristom, realizoval som filmy, prišiel som o zamestnanie a znova som sa zamestnal, realizoval som vízie v cestovnom ruchu a cestoval som za Oceán, rozišiel som sa so spoločníkmi a znova podnikal, aby som to pred nedávnom s Emou zbalil a odišiel na cesty... Som na cestách absolútny nováčik, proti tomuto ostrieľanému chlapíkovi v modrom tričku, teniskách a džínsach...
Čo vlastne hľadal?
Je pútnikom stratených šesťdesiatych rokov, je jedným z mála tých, čo sa nikdy nedali skrotiť a navrátiť do Pravidla... Duch Morrisona, Hendrixa a všetkých ostatných, čo to vtedy mysleli vážne, prešiel aj do jeho vandrovníckeho osudu... Je dieťaťom začínajúcej doby Vodnára, v ktorej príchod jeho generácia uverila... Je jedným z mála, ktorí ju nikdy neprestali hľadať.
Na ceste zostarol, ošedivel, prišiel o zuby...
Žil na púšti a hľadal zmysel všetkej tej lopoty...
Slnko v ňom vypálilo zvyšky sebapredstavy a potom začul v sebe hudbu... Nikdy predtým ju tak nepoznal... Začala v ňom spontánne prameniť...
Po desaťročiach znova chytil do rúk gitaru a pokúsil sa hrať...Tentokrát však nehral on, ale jeho gitara... Bola to hudba, čo ju hľadal... Hudba, ako Brána...
Tento svet ho však väzní a nepúšťa do Zasľúbenej Zeme a tak začne pomýšaľ na smrť... Nemá ani cent na život... Dostane sa do kriminálu a keď vyjde von, sadne na breh mora tu dolu v Andalúzii a pomýšľa, ako to tu ukončiť...
Tak, ako my, aj on sa dostal jedného dňa a na určitom konkrétnom mieste na koniec svojich ciest...
Pravidlo je nemilosrdné... Systém Draka pohltil už nepriedušne zem a slobodumilujúci tuláci, poslední Mohykáni západnej kultúry dobrodruhov vyhynuli... Je tu čas povinnej registrácie, mikročipov, diaľnic, daní, poplatkov a povolení všetkého druhu... Preč sú keruacovskí a jack-londonovskí hrdinovia západu... Slobodný presun z miesta na miesto sa stal problémom... Svety sú vo vojne... Podozrievanie, xenofóbia, kontroly...
Všade možno pozorovať zmeny a narastá tlak ich zatajiť...Tí, čo ich vidia, tak ako ich vidí on, nemajú šancu...
A tak sa rozhodne zomrieť... Bude plávať, čo mu sily vystačia a potom sa oddá nevyhnutnosti...
V tom čase keď na brehu myslel ako to urobí, odohrával sa na mori iný príbeh... Preťaždný čln s africkými utečencami nevydržal nápor vĺn, potopil sa a s ním aj kontraband, určený pre pašerákov na španielskej strane...
Na druhý deň vyplavilo more na breh sedemdesiat mŕtvol, len vrece s nebezpečným tovarom sa ešte nejaký čas húpalo na vlnách a ušlo pozornosti
pobrežných hliadok...
Práve vo chvíli, keď Ír bez domova vošiel do vĺn, aby ukončil svoj pozemský príbeh, poklad maročanov si to mieril rovno k nemu...
Najprv si myslel, že je to jeden z tých nešťastníkov...
Plával k predmetu zo zvláštnym tušením...
Zachytil ho a rozhodol sa ho pritiahnuť k brehu a preskúmať jeho obsah, akoby to bolo jediné, na čom v tej chvíli záležalo...
Pašeráci hašiša hádžu často svoj kontraband do mora, aby sa vyhli kontrolám pobrežných člnov a tak sa už veľakrát stalo, že k brehom Andalúzie doplávali čokoláde podobné tabličky hašiša, no ešte nik neslýchal o vreci naplnenom po okraj...
S búšiacim srdcom zakopal na pláži osemdesiat kilov „čokolády“, miesto označil a vrátil sa naň, až keď bolo jasné, že ho nik pri tom nespozoroval.
A pochopil, že má v rukách skutočný majland. Prišiel k nemu vo chvíli, keď sa rozhodol zomrieť – a preto kontraband považoval za dar nebies pre neho...
Doteraz nič nemal a mohol chodiť svetom relatívne bezpečne...A teraz vie, že tie časy pre neho nadobro skončili... V Ríši Draka nestojí ľudský život ani zlomok hodnoty, ktorú mal odteraz sám v rukách...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára