Hudba, ktorú práve počúvam v jaskyni oproti pevnosti Maurov v San Pedre je skutočnou hudbou Antilúzie... Je to hudba, ktorá vzniká tu a teraz a nikde sa nezopakuje... Nebola predtým a len čo doznie, už jej nebude...
Vyviera z Ticha. Merlin brnká na gitaru a spieva chrapľavým hlasom:
„I am walking...“
Vybrnkáva jednoduché, až primitívne akordy a predsa...
Do priestoru jaskyne preniká čosi ako závan priezračného vzduchu...
Brazílčan pri východe z jaskyne udiera v rytme na bongo.
Týpek oproti mne fúka do nástroja, ktorý vydáva zasnený a magický zvuk... Vedľa neho sedí so skríženými nohami pekná Španielka a pri nej pokojne spí jej dieťa... Basko hrá na druhú gitaru a Ema pozerá do ohníka v strede jaskyne.
Priamo oproti nej sa mihoce obraz slnečného chlapca s ryšavými vlasmi.
Dokonalá improvizácia, súhra a let... Spoločný let neznámym priestorom, v ktorom neviete či po prvom takte bude nasledovať druhý, alebo jednoducho preletíte do sfér ktoré už prestávajú byť zvukmi, a menia sa na obrazy...
Hudba Ríše Draka zodpovedá lineárnemu vnímaniu času...V tomto čase po „a“ nasleduje „b“ a tak ďalej v škále, ktorú môžete očakávať a predvídať a preto sa v nej cítite bezpečne...
Čas v Antilúzii plynie v pulzoch... Medzi jednotlivými tónmi a údermi sú medzery a priestor ničoho... A o ten priestor práve ide...
Čas je optický klam, podobne ako je optický klam film, ktorý prebieha pred vašimi očami ako neprerušený tok obrazov, aj keď aj malé dieťa vie, že celé predstavenie je len sériou po sebe idúcich statických obrázkov, políčok, medzi ktorými sú medzery...
Naše istoty v Ríši Ilúzie sú založené na predstave, že dni a ročné obdobia sa opakujú, a prebiehajú v kruhu... Zdanlivý krúživý a plynulý pohyb Zeme okolo Slnka je však len ilúziou – stačí, ak vieme, že Slnečná sústava aj so Zemou sa tiež pohybuje a krúži okolo istého bodu v Galaxii, ktorá sa tiež pohybuje a krúži... Zem v skutočnosti neopisuje uzatvorený kruh, ale zložitý a z nášho obmedzeného pohľadu chaotický pohyb, podobný pohybu najmenších častíc hmoty...
Jadro zeme, ako aj všetky jadrá všetkých častí vesmíru a hmoty pulzujú ako živé srdce... Plus a mínus... Mínus a plus. A medzi dvoma bodmi – p r á z d n o...
To, na čom si zakladáme ako na našej istote a čo vnímame ako nemennú realitu je vlastne pulz – bít, beat...
Za jedným úderom môže nasledovať druhý, ale nemusí...Ucho navyknuté na zabehané kánony je šokované – za tónom, ktorý očakáva príde celkom iný tón, alebo nepríde vôbec žiadny a Merlin si upije tinta verano.
Rastaman si zapaľuje porro.
Hudba trvá, aj keď prestane hrať.
To, o čo ide nie je vyjadriteľné zvukmi – zvuky sú len obalom čohosi nepomenovateľného, čo je dnu...
A k tomu „dnu“ ideme... Preto hráme...
„Nehrám na gitaru. Gitara hrá na mne“ povie Merlin a v angličtine to vyznie lepšie...V tej chvíli ho všetci chápeme.
Nikto nikomu nič neprikazuje... Hráte a prestanete hrať, ale ktosi pokračuje...
Hudba je tu a hrá na nás...
Ema sedí po mojej pravici, medzi mnou a Merlinom... Počujem, ako sa rozprávajú, ale je to ich chvíľa... Cez vchod do jaskyne vidím tmavomodré nebo posiate žiariacimi hviezdami, veľkými ako paste...
Okolo ohníka je okrem vína veľa jedla a sladkostí...
Do hudby sa vmiešava tichá vrava zmesi jazykov – angličtina, španielčina, francúzčina a – slovenčina... Ako si všetci rozumieme, keď nikto z nás neovláda všetky jazyky?
V jednej chvíli začujem češtinu...
Do jaskyne vošli dve pekné, ani nie dvadsaťročné dievčatá v dlhých sukniach...
Oslovia hráča na didžeridú, tú pastiersku trúbu a ja si uvedomím, že doteraz mlčal...
Všetci traja sú Česi, sú tu už vyše týždňa a dolu pri pláži majú svoj stan... Nemôžu sa odtrhnúť, aj keď sa im už minuli všetky peniaze...
Posadajú si do kruhu, oprú chrbtami o stenu jaskyne...
Brazílčan tíši Merlina, ktorý rozpráva s Emou svojim zvonivým hlasom... Má obavy, aby sa dieťa neprebudilo... Nepáči sa mu hudba, ktorej celkom nerozumie... Nie je to reage, to iste... Matke sa však jeho starostlivosť nepozdáva – ohradí sa, že vie čo robí...Vymenia si nie celkom priateľské pohľady...Vyzerá to tak, že sme v ich spoločnom domove... Španielka vyzve všetkých, aby pokračovali v hre a ospravedlní sa za Brazílčanovo napomínanie... Taká hudba jej dieťaťu nemôže ublížiť, tvrdí...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára