Do baru vojde mladé dievča a chalan, obaja Rakúšania a hovoria anglicky a nemecky a tak ich počúvam, ako tam stoja a nesmelo rozprávajú pričom dievča drží v šatke, prevesenej okolo krku deväťmesačné dieťa... Chcú ešte dnes do San Pedra... Manolo navrhne, aby sme išli všetci spolu - odplávame o štvrtej popoludnia a Rakúšania súhlasia.
Jasne si uvedomím, že dnes nám San Pedro leží na dosah ruky!
Rakúšan s dlhými vlasmi vyzerá žensky - pripomína bítlsáka Mc Cartneyho a dievča vyjednáva aj za neho. Potom si Manolo čosi zmyslí a poškrabe sa na hlave... Mám sa ich opýtať, či majú aj batožinu a aká je veľká... Manolo je už riadne podpitý a oni zneistejú; sú tu predsalen po prvý krát... Áno, prekladám, majú aj batožinu, majú veľa batožiny... Odišli z Rakúska a chcú tu ostať na neurčito...
Manolo mi pozerá do očí a tuho rozmýšľa. A znova vidím v jeho tvári to, čo som zahliadol v Campohermosse - bystrosť a chlapčenskú nevinnosť... Vidím Manola aký bol keď bol dieťa... To decko v ňom stále je, aj keď ho zakrýva za masku morského vlka, pijana a frajera. Celkom jasne rozumiem jeho reči a on mi pozerá priamo do očí.
„Nech počkajú v prístavisku...“ povie a ja im to preložím. Ďakujú danke, celí šťastní, že hovorím s nimi nemecky, a že pochádzam len čosi vyše sto kilometrov od ich Viedne - ďakujú aj Manolovi, no ten sa tvári ako chladný morský vlk a nevšíma si ich.
Papageno to medzitým roztočil v celom bare; tancuje a s ním, čuduj sa svete, aj ten starý anglický džentlmen a tie dve travelrerky... Ja som však už nedočkavý; cítim nápory čohosi vzrušujúceho a nového, no snažím sa ovládnuť... Moja dychtivosť nesmie predsa ovplyvniť chvíľu, ktorú práve prežívame - vychutnáme si ju, lebo o chvíľu tu už nebude, odíde rýchlejšie ako čašník stačí spratať vylízané dezertné tanieriky s prázdnymi škrupinami ustríc, čo boli veľké ako polievková lyžica...
Napokon aj napriek náladičke v bare vyjdeme všetci štyria von; už sme aj tak mali byť na mori, aby sa Manolo stihol do zotmenia otočiť... Papageno chápe moje znepokojenie, ale aj tak sa ešte otočí a stratí sa nám v bare... Pomôžem prevozníkovi s bandaskou benzínu a vykročíme k prístavu. Manolo sa cestou hrá na kapitána a ani ho nenapadne vrátiť mi moju pomoc; kráča popredu v tých svojich roztrhaných galotách a v gumených čižmách po pás a mňa váha plnej bandasky ťahá nabok a tak aj bez Papagena mašírujeme k nášmu cieľu, putujeme posledné metre po súši do San Pedra...
Vďaka svojmu bremenu zaostávam, čo využije Manolo a kráča vedľa Payi... Nešprtá sa pred ňou, chumaj?
Na konci nábrežia s palmami sa vynorí postava... Najprv ma pomýli jeho silueta bez šiltovky – no keď prídeme bližšie vidím, že je to Santaklaus! Vlasy má dnes sčesané dozadu a zviazané do pevného copu, ktorý mu padá vzadu na chrbát...
„Začal sa ramadan,“ povie ticho a zbožne keď sa zvítame... Na perách mu dnes hrá zvláštny a mne sa zdá, že aj zhovievavý úsmev. Vpadol medzi nás, vyúdených cigaretovým dymom a nasiaknutých lacným pivom a červeným vínom dvoch barov ako vychudnutý výkričník...
Poviem mu, kam sa práve chystáme - mierne nakloní hlavu, akoby sa tomu čudoval, ale nepovie nič... Kde, doprdele, je ten Papageno? Nemôžem sa dočkať, kedy vyrazíme... Sme s Manolom v náladičke; náš nemecký priateľ tam však stojí s blaženým výrazom vlastného odriekania a náboženskej čistoty... Aby nestála reč, pýtam sa, čo to pre neho znamená, mať r a m a d a n... A on, že sa postí do západu slnka a ja že fajn, je je to iste dobré na prečistenie organizmu a nekontolovateľne si odgrgnem...
„Nielen organizmu,“ opravuje ma tým istým pokojným výrazom a s jasnými očami. „Očisťuje sa pri tom d u š a. Telo, to je len matéria.“
„Ich habe ramadan,“ opakuje a odmietavo krúti hlavou, keď ho Paya chce ponúknuť cigaretou; prižmuruje pritom slastne obe tie svoje modré oči.
Manolo nervózne prešľapuje - je najvyšší čas vyraziť, ak sa má ešte pred zotmením vrátiť pre Rakúšanov. Vidíme ich čakať v diaľke medzi odstaveným pestrofarebnými lodičkami, tam kde stáli doobeda dvojičky- maliari...
Prví rybári sa už chystajú na more, no Papagena stále niet...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára