Dom je jedna polozrúcaná kamenná stavba...Vstupnej časti chýba strecha... Prechádzame otvorom bez dverí, prikrytom ľahkým závesom... Chýbajú zápalky... Merlin snorí v tom nekonečnom neporiadku..
Je už neskoro v noci a zaobišli by sme sa aj bez ohňa, ale náš hostiteľ nakoniec zápalky nájde a zapáli pár sviec, ktoré osvetlia skromný domov tuláka...
„Tridsať rokov blúdim po svete, tridsať rokov hľadám svoje miesto na zemi a len nedávno som ho našiel... Je to San Pedro a tento dom“- vysvetľuje starý Merlin...
Oči mu žiaria šťastím a láskou.
„Aj vy ste doputovali...“ dodá s úsmevom... „Nemusíte už nikam ísť. Ste doma.“
Na kamenných stenách vnímam nezarámované obrazy, ktoré pôsobia ako abstraktné maľby...
Merlin si všimne ako Ema pozerá na jeden z obrázkov...
„Vieš, čo znázorňuje?“ opýta sa a ona prikývne. Viem, že Ema rozumie... Ale Merlin sa zasmeje:
„Si príliš mladá, aby si rozumela, princezná...“
Ema sa nebráni, iba sa pozrie na mňa a ja viem...
Aj poznanie toho, čo obraz znázorňuje mám preto, že som s ňou: prúdenie základných druhov energie, mužskej a ženskej a ich tanec pri vytváraní sveta foriem, Slnko a Mesiac ako hmotné prejavy neviditeľných svetov, to znázorňuje obraz... Ale Ema si zakladá viacej na priestore lásky medzi ľudskými bytosťami ako na dokazovaní nedokázateľného a tak sa len usmeje...
Je tu lôžko, na ktorom spí Merlin, otvor okna s výhľadom na nočný záliv a čosi ako kamenný stolík...
Konečne zloží k posteli svoju igelitku s nákupmi, sladkosťami a nealkoholickými nápojmi v plastových fľašiach, ktorú ťahá v Baskovom batohu až z Las Negras.
Doprostred stola dá sviece a my dvaja okolo, Merlin sedí na posteli, držíme sa za ruky a po lícach nám tečú slzy šťastia... Rozprávame, ako sme sem prišli, on rozpráva, ako sem prišiel on... Táto cesta trvá roky, trvá životy...
Stretli sme sa a tak sa uskutočnil sa sen, ktorého obrysy sa nám ukazujú len čiastočne, tak ako baterka osvetľuje časti a vy pritom nevidíte celok... Ale aj detaily sú neuveriteľné, čarovné, krásne a pravdivé... Ak sme vošli do sna, máme moc rozšíriť ho nielen na svoju vlastnú realitu...
Všetko je na mieste, a všetko je tak ako má byť, každá miniatúra má svoju presnú úlohu a miesto v našich osudoch, lebo každý detail je jedným slovom Stvoriteľa v jeho gigantickom rozprávaní o Stvorení...
To rozprávanie má nekonečné množstvo kapitol, odsekov, viet, slov, hlások a písmen...
Každý detail našich dňov je takým písmenom a my sme sa podujali na úlohu vlastný odsek v texte rozlúštiť... Chápeme význam udalosti, vo chvíli ako sa stane, ale častejšie je to tak, že chápeme až po tom, ako sa odohrá... Niekedy pochopíme po rokoch... Dnes už chápem význam Brazílčanovho výstupu v jaskyni – nebyť jeho, neostaneme s Merlinom sami a možno ani nedoputujeme do jeho domu... Nebyť dišputy a rozpadu skupiny, nebyť Španielkinho príchodu a spiaceho dieťaťa, nebyť celej tej pavučiny motívov a detailov, nie sme tam, kde sme... Nebyť udalostí, ktoré považujeme pre nás vo chvíli, keď sa stanú za nepríjemné, nedoputujeme tam, kam doputovať máme... Nebyť naháča na pláži, ktorý ma vyruší a ja sa potom pohnem iným smerom, neuvidím Arabskú pevnosť ani loď, ktorá sa dá do pohybu vo chvíli, keď skalu, na ktorej som sedím zastrie tieň, ktorý ma donútil vrátiť sa na pláž... A tak potom s Emou ideme smerom k lodenici a autu a dôjdeme práve včas, aby sme stretli Merlina, ktorý v poslednú chvíľu opúšťa bar... Nebyť toho, že Brazílčan nás ženie na cestu, možno by sme sa neodhodlali... Putovali sme s postupujúcim západom slnka a teraz sme tam, kde máme byť... Toto je naše pravé miesto - Merlinov dom, v ktorom počúvame jeho príbeh...
ﯽ
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára