Psy, uviazané na reťazi divo brešú - Pescadero ich chová na ochranu pred Morros. Tí Maročania žijú oproti, krížom cez vyschnutú r a m b l u kde vidno ich baraky a polozrúcané chajdy, pred ktorými sa pohybujú ženy v šatkách. Muži pracujú v rozľahlom imbernardere hneď oproti a ufúľané deti celý deň navoľno pobehujú po okolí...
Sadáme si spolu s Pescaderom a jeho otcom Pacom na prevrátené umelohmotné prepravky... Dva zúrivé psy sa idú odtrhnúť z reťaze - strážia rozhegané dvierka chlievika pre kozičky.
„Cíti Morros... Nemať radi Morros..!“ láme španielčinu Paco, aby som rozumel a otŕča pri tom bezzubé ústa.
Rambla pod Taranquillom vyzerá ako vyschnuté riečište a má zvláštny pach, ktorý prichádza z južnej časti a pripomína mi smrad termálnej vody v piešťanských kúpeľoch.
„Ja šťastný tu, na ramble..." dodá zamyslene náš priateľ Gitano.
Keď má v lete fofry v pescaderii, je pre neho najväčšou túžbou byť zasa tu dolu, pri svojich kozičkách a ovciach...
„More nie zaujímavé, sedíš, pozeráš a voda... Všade len voda a voda...Ja milujem ramblu...“ rozpráva lámane Pescadero, lebo si myslí, že tak lepšie pochopíme...
Teraz je po sezóne: so ženou Mariou práve zatvorili svoju rybaciu reštauráciu „pescaderiu“ v San José. Ostatné mesiace bude mať problémy, ako uživiť svoju „familiu“...
„Rád sadnem tu na rambla a pozerám na ovca... Je mi ľúto... /ukáže, ako mu to trhá mi srdce/... ak musím ovca zabiť... V lete musím zabiť ovca a koza... Ryby nejesť, pescados - biznis. Ryby predať a koza a ovca jesť...“
Chytá sa za srdce: „Ovca od Boh, aj koza od Boh aj človek od Boh... Comprendo? Ako sa povie „cabras“ o vašom? K u z a? Kuza..“ smeje sa vždy znova, keď vysloví ako mu hovorím, no namiesto „koza“ povie zakaždým „kuza“...
Vysvitne, že Maria na ramblu nezájde – dokonca sa chce z Taranquilla odsťahovať – radšej by žila v turistickom San José...
Pescadero má v očiach slzy – odrazu sa plesne po kolene: „Toto je moja rambla! Na nej som malý hral! Tu dom môjho otca a mojej matky! Tu mi je dobre, ja nechcem nový dom v San Juan, ako Maria, moja žena! Tu moje srdce, comprendo?“
Dva psy, ktoré si ako tak zvykli na našu prítomnosť sa znova dajú do zúrivého brechotu. Otec Paco ich povzbudzuje.
Oči za okuliarami sa mu blýskajú.
„Haaaf, haf...!“ napodobňuje štekanie Paco... „Chyť morra! Chyť morra! Morros sú zlí... Haf- haf! Morros kradnú! Prídu v noci a ukradnúť koza... Psi morra zožrať!“ zastrája sa Pescaderov otec smerom k inbernarderos.
„Naši ľudia nekradnúť. V našej osade ty a ona byť ako v raji..“ povie vážne Pescadero – potom ma objíme: „Tu môj a tvoj raj...Môj dom, tvoj dom“ dodá ticho.
pre pokračovanie klikni dolu na STARŠIE PRÍSPEVKY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára