Smerom od lodenice sa blížia dvaja psi. Jeden vláči za sebou kus utrhnutej reťaze, druhý špagát... Psi dobehnú a tmolia sa okolo našich nôh. Paya jednému odviaže obojok so zvyškom reťaze... Dá im koláč. Obaja majú žltkastú, akoby leviu srsť a radostne sa okolo nás motkajú. Pokúsim sa odviazať špagát z krku toho druhého, ale je príliš hrubý, presne taký, aké sa používajú na viazanie tomate. Nakoniec povraz prerežiem kuchynským nožom, čo mi vytŕča z igelitky a odhodím ho do mora. Reťaz necháme pri ceste. Psi radostne vrtia chvostami a sprevádzajú nás až po lodenicu. Párik čo tu sedí vyzerá smutne... Zrejme sú bez peňazí.
Paya sa zastaví pri nich a odsype im ešte zopár cigariet a oni povedia „grazzia“.
Karl a Martha ešte stále oškrabávajú omietku „La Palmy“ a nevšimnú si ako prechádzame okolo nich po ulici. Santaklaus ostal pri člne a medituje. Nechceme ho rušiť a vzdialime sa bez pozdravu. Rybári sú ešte stále ďaleko na mori.
Sadneme do auta a vydáme sa kľukatou asfaltkou na Rodalquillar. Dnes pokračujem po hlavnej, smerom na Poco de los Frailes a potom naspäť na Taranquillo. Tá cesta je o pár kilometrov dlhšia, no šetrím podvozok audiny.
Náhle si uvedomím, že skaly popri ceste sú f i a l o v é. Zaráža ma, že sme si to nikdy predtým nevšimli. More, ktoré je ako v lieviku medzi homoľovitými vŕškami Sierry del Sol vyzerá ako ortuť. Fosforeskuje do f i a l o v a. Nebo nad morom hrá farbami dúhy, pričom prevláda f i a l o v á. Je nám, akoby sme si dali pred oči f i a l o v ý filter. Interiér auta z f i a l o v e l... Ruky, volant, palubná doska, čelné sklo - odrazu je všetko f i a l o v é... Stále sme v Antilúzii...
Keď schádzame z prudkého kopca nad Isletou, padáme do f i a l o v é h o sveta. Hlboko pod nami more, stometrový zráz a potom prudká odbočka vpravo... Ideme celkom pomaly, ponorení do neskutočného f i a l o v é h o sveta. Pozriem do spätného zrkadla a uvidím tam f i a l o v é palmy. Je to ako obrázok z raja. A je to realita. Je to naša realita, tá ktorú práve žijeme. Antilúzia.
Klesáme, klesáme z pohoria Sierry a svet je posvätne f i a l o v ý. Kúsok pred Poso de los Frailes je f i a l o v á cesta.
Pozriem na Payu v sedadle spolujazdca a viem, že pochopila, čo ja - tá f i a l o v á je dnes v nás... Antilúzia je v nás... Komu to ešte vysvetľovať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára