Noc sa kráti a Merlin potichu rozpráva... Ani San Pedro nie je bezpečné a vždy má pri sebe len časť peňazí z toho, čo za predaj vreca utŕžil ...
„Chceš nové auto?“ opýta sa ma z mosta doprosta...
Odkedy sme v oblasti netúžim po ničom viac ako po obytnom aute, ktoré by vyriešilo otázku našej slobody pohybu... Po ničom viacej netúžim, ako zameniť našu nemotornú desaťmetrovú súpravu za obytné auto...
„Ewerything is possible...“, opakoval ten chlap znovu: „Všetko je možné... Chceš obytné auto?“
Už svitalo. Na oblohe ešte slabo svietili hviezdy a cez prázdny otvor v stene čo mal namiesto okna rysoval sa tieň Arabskej pevnosti...
Hlavou mi bežali myšlienky – vedel som, že o čo požiadam, to dostanem.
„Každý čosi potrebuje... Je to na tebe...“ dodal, aby ma povzbudil.
Pochopil som, že už nemôžem uvažovať o sebe samom a o nás dvoch tak, ako v minulosti... Cieľ nášho putovania bol na dosah ruky – všetko je uskutočniteľné a čokoľvek si zažiadame, splní sa... Akoby ma chcel presvedčiť, že všetko toto je pravda, strčil mi do ruky igelitku a keď som do nej nazrel, videl som aj na prvý pohľad, že je v nej celý majland...
„Chcem...“ poviem ticho.
Merlin chce, aby sa vyjadrila aj Ema, ona však mlčí...
Mladší psík spí na jej klíne a jazvečík sa jej hlavou opiera o stehno.
„Ewerything is possible“- opakuje s úsmevom: „Všetko je možné. Len to musíš chcieť...“
Pozorujem situáciu ako z výšky... Nie je to sen.
„A ty Princezná? Čo potrebuješ ty?“, obráti sa na Emu.
„Potrebujem pokoj v duši“- povedala ticho no rozhodne. „Chcem pokoj v duši.“ prehlási Ema v situácii, keď nemáme ani na benzín do Tarranquilla a predaj karavanu je v nedohľadne. Bože, ako veľmi tie peniaze potrebujeme!
Aj tak sa zahanbím sa za svoje materiálne prianie... Nebola to len moja skúška? Naozaj splní, čo hovorí? Kto je to vlastne tento Merlin? A načo mi je nové auto, ak nebudem pánom svojho vnútorného mieru?
„Ak si to naozaj želáš, budeš to mať, princezná“- povie Merlin a ukloní sa...
„Želám si to najviac na svete.“ povie a tým vec pokladu uzatvára. Azda navždy...
Merlin si ma už nevšíma... Zbalí igelitku z bankovkami a odkopne ju pod posteľ... A mne sa zdá, že ma to len po celý čas skúšal a ja som v tejto maturite celkom prepadol...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára