Zobudí ma prudké svetlo čo preniká dierou v stene - Merlin pochrapkáva chrbtom otočený ku kamenej stene a tak opatrne rozpletiem Emine ruky, ako sa ma počas spánku drží za ramená a posadím sa... Za bieleho svetla pôsobí priestor chajdy prozaicky, vstanem, odhrnem ľahký záves a vstupnou časťou s poškodenou strechou vyjdem na slnko...
Merlinov dom stojí na jednej z prírodných terás, ktoré sa v širokých oblúkoch, ako stupne majestátneho amfiteátra vystužené skalami, zvažujú smerom k piesočnej pláži s palmami...
Povyše pláže, smerom ku mne je prírodná plošina, pripomínajúca javisko.
Vidím tam zopár farebných stanov...
Naľavo, za zelenými porastami sú strechy jednoduchých kamenných domcov - možno ich zrátať na prstoch jednej ruky a ja si pri pohľade na ne spomeniem na Burgermajstra...
Dominantnou stavbou sú však zrúcaniny castillia z dôb maurskej a neskôr pirátskej slávy ...
Vidím miesto so studničkou i cestičku, ktorou sme išli v noci od jaskyne...
„Ak rozumieš slnku, rozumieš všetkému “- znejú mi v ušiach Merlinove slová...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára