Máme to tu, jednoducho, radi! Milujeme jazdu, keď poza zaprášené okná audiny plynie kraj a vŕšky pripomínajúce ležiace ženské telá... Je to tu na zamilovanie, nedá sa nič robiť a priestor vám rozťahuje pľúca. Len čo sa auto so spustenými oknami priblíži k Las Negras, s nozdrami roztiahnutými ako Čačove kone, hltavo vdychujeme sviežy ozón
najkrajšieho mora na svete; mora v Antilúzii...
Parkujem na obvyklom mieste, pár metrov nad La Palmou...
Paya chystá v aute chlebíčky z lososou konzervou a vyťahuje veci na oblečenie, pretože pri západe slnka bude na mori celkom určite chladno.
Aj keď sa snažím byť tranquillo, čosi na mňa z blízkej budúcnosti pôsobí a vyvoláva to tréme podobný pocit. Tušíte, že práve dnes vás čaká čosi rozhodujúce a veľmi silné... Dnes sa to stane... Niet pochýb a nepôjde len o obyčajnú rybačku... Ak sa snažíte zachovať si z d r ž a n l i v o s ť / a tá sa nám vždy len oplatila/ a bojujete s protichodnými pocitmi, lepšie povedané nevšímate si ich a necháte ich plynúť ako oblaky, cítite, že sa vaše vnímanie zostruje. Gitanos, pôvodcovia flamenga nás učia, že ak máte ostať v Antilúzii, musíte si udržať svoje tranquillo... Len tak sa zvyšuje intenzita vlastného života a vy si všímate veci, ktoré predtým unikali vašej pozornosti: detaily na štíhlom kmeni osamelej a vysokej palmy, nerovnosti a útvary na fasádach nízkych budov v Las Negras, krikľavý nápis „Coca-Cola“ na automate pred obchodíkom, detaily palubnej dosky auta, v ktorom jazdíte desať rokov a ktoré sa vám odrazu zdajú podivné a nové...
Opášem si nepremokavú tenkú bundu. Doklady schovám do priečinku palubnej dosky. Ona si dá okolo pása svoju bundu s kapucňou, fialovú ako včerajší deň.
Vystúpime a kráčame dolu ulicou ako na slávnosť. Obaja vieme dobre, že dnes nejde len o to, že sa budeme plaviť spolu s rybármi, čo sme ich doteraz len pozorovali z brehu... Neide už ani o to, či naozaj stretneme svojho patróna... Ide len a len o udržanie si toho hlbokého a pokojného stavu, ktorý máme z toho, že si uvedomujeme, že všetko /dobré aj zlé/ čo práve od života dostávame vzniklo spojením a priamym uskutočnením našich spoločných snov... Vošli sme do nového sveta a nič na veci nezmení ani skutočnosť, že o tom, ako sme práve vstúpili do krajiny rozprávok v ktorej je možné uskutočniť všetko, nevie zatiaľ okrem nás dvoch nikto iný na svete..
Omaršarif vyjde z agentúry s nehnuteľnosťami, /v ktorej som jakživ nevidel zákazníka/ a tvári sa, že sme pre neho vzduch. Alebo azda tých, ktorí prekročili hranicu paralelných svetov, rovnako ako duchov, nevidno?
V každom prípade chlapík postáva so ženskou v strednom veku a neodzdraví nás... Je to typ, navyknutý, že ho ženy milujú. Oblečený je v jednej z tých svojich naškrobených košieľ a pred realitkou stojí jeho Mercedes, model zo šesťdesiatych rokov. Keď sa obrátim, so zaľúbením, ako keby práve prešiel rukou po ženskom zadku, pohladí auto po jeho čistučkej bielej kapote ...
Máme to tu radi - ľudí z Las Negras, ale aj našich Gitanos, naše Taranquillo s ramblou, kakajúcimi morros, zdochnutými psami a húfmi múch, čo bez ustania sadajú na jedlo...
Naučili sme sa prijímať veci tak, ako sú.
Učíme sa nepredstavovať si nič dopredu a nerobiť si falošné nádeje. Aj tak vždy všetko vyjde celkom inak. Nič, ale celkom nič, nevychádza podľa plánu... Taká je Antilúzia... Je nevyspytateľná ako žena, ktorú milujete.
Je guappa. Je krásna. Buena. Je dobrá a srdečná. Fuerte. Je silná a nebezpečná.
Aj Las Negras má ženské vlastnosti. A je rovnako ako žena - t a j o m n é.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára